História hasičstva v Zlatých Klasoch
Hasičský zbor v Zlatých Klasoch založil v roku 1876 miestny notár Gyorgy Both pod názvom „ Nagymagyari és vidéke Onkéntes tuzoltó egylet „ čo v preklade znamená Dobrovoľný požiarny spolok Veľkého Mágeru a okolia . Organizácia začala pracovať podľa základných pravidiel a zásad, schválených maďarským ministerstvom vnútra v Budapešti.Okrem Zlatých Klasov patrili do organizácie i hasiči z okolitých obcí ako Malý Máger, Tonkovce, Čenkovce, Oľdza, Hubice, Dolné a Horné Janíky a Maslovce. V Zlatých Klasoch vznikla jedna stotina, ktorá bola vybavená rovnošatami a na to obdobie modernou technikou, financie na ktoré poskytol viedenský úrad vlády.Vo svojej histórii prechádzal zbor obdobiami rozkvetu i rokmi čiastočného úpadku, pričom najhoršími obdobiami boli roky I. a II. Svetovej vojny.V roku 1919 zbor eviduje ako veliteľa Štefana Dávida , počas ktorého fungovania sa obnovila členská základňa a nakúpila sa nová technika . V roku 1926 bola postavená tzv. malá hasičská zbrojnica a SIGMA Olomouc poskytla ako dar hasičskú striekačku. Pri príležitosti 50-tého výročia založenia zboru v roku 1927 dostal zbor zborovú zástavu a ako dar od manželky veliteľa p. Huszákovej ozdobnú stuhu , ktorá je zachovaná dodnes a je vystavená medzi historickými predmetmi v hasičskej zbrojnici.Ako velitelia sa vystriedali po Štefanovi Dávidovi , Huszák Ján, Tivadar Erdodi a v rokoch od 1930 do 1954 Imrich Farkas.Výrazné oživenie v zbore nastalo po nástupe legendárneho veliteľa zboru v roku 1954 , ktorým sa stal p. Jozef Zsigó , ktorý funkciu veliteľa zastával až do svoje náhlej smrti v roku 1977. Pod jeho vedením bola okrem iného v roku 1964 za 4 mesiace postavená nová zbrojnica za výraznej podpory miestnej samosprávy a brigádnickej práce členov a obyvateľov . Požiarna zbrojnica bola neskôr upravená a rozšírená do dnešnej podoby. Štafetový kolík veliteľského miesta prevzal syn zomrelého, Jozef Zsigó , ktorý tuto funkciu zastáva až do dnes. Nový veliteľ s veľkým odhodlaním a elánom pokračoval v šľapajach svojho otca, pričom rozšíril a omladil členskú základňu a do práce zapojil aj ženy.V súčasnosti ma zbor 96 členov z toho 18 žien. Disponuje technikou CAS 25 Škoda 706, Mercedes Benz Vario 815 D a technickým automobilom Mercedes 410 D , ktorý členovia zboru upravili z vyradeného vozidla pre svoju potrebu .V tomto roku zbor eviduje 135 rokov svojej činnosti , pričom sa svojou históriou zaraďuje medzi najstaršie zbory v okrese Dunajská Streda a svojou súčasnosťou medzi najaktívnejšie a najúspešnejšie zbory v okrese Dunajská Streda ako aj v Trnavskom kraji .
Predseda DHZ Zlaté Klasy
Zoltán ZSIGÓ
História hasičstva
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb Starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou až 500 otrokov (nazývané prefectures urbi), ktoré zasahovali pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže množstvo patrijcov zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou (čerpaná z fontán, studní a riek) a tlmičmi, ktorými sa oheň utláčal. Okrem hasenia požiarov vykonávala „prefektúra“ aj osvetovaciu činnosť (zabezpečnie obydlí proti vzniku požiarov) a zasahovala ako dnešná polícia pri hromadných vzburách a zločinoch.
Po zániku Starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácii požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Hasičské zbory, avšak len dobrovoľné alebo obecné, sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí. Nadväzovali tým na zákony cisára Jozefa II., ktorý roku 1788 vydal prvý požiarny poriadok. V roku 1888 bolo dané do platnosti nariadenie, podľa ktorého mali byť v každej obci s vyše 50 usadlosťami zriadené hasičské zbrojnice. Najstarším hasičským zborom z tých čias je Dobrovoľný hasičský zbor Bratislavy založený roku 1867.
Po vzniku Československej republiky roku 1918 bol založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. Dobrovoľné hasičské zbory na území Slovenska zastrešovala Slovenská zemská hasičská jednota, založená roku 1922 v Trenčíne. Tá združovala roku 1939 až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov s 65 471 členmi. Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé (len v niektorých veľkých mestách), najčastejšie boli dobrovoľné a obecné resp. mestské jednotky.
Prvý zákon, ktorý podriadil hasičské zbory pod kompetenciu ministerstva vnútra, bol zákon č. 62/1950 Zb. o ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami, prijatý v novom povojnovom Československu. Ten nariaďoval zriadenie profesionálnych, mestských a závodných hasičských útvarov v mestách s vyše 50 000 obyvateľmi a na miestach podľa rozhodnutia národného výboru. Neskôr bola zriadená Ústredná správa štátneho požiarneho dozoru v Prahe, ktorá zodpovedala za protipožiarnu bezpečnosť v štáte a Československý zväz požiarnej ochrany združujúci dobrovoľné hasičské jednotky.
Po rozdelení Československa na Slovenskú a Českú republiku došlo k reorganizácii hasičstva. Uzákonený bol Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na území SR s Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky zastrešujúca dobrovoľné, mestské a obecné hasičské zbory. Okrem toho boli v mnohých firmách a dopravných spoločnostiach zriadené závodné hasičské zbory a jednotky.
